V našej obci pôsobil 39 rokov ako učiteľ, kronikár, ošetrovateľ, organista a telefonista p. Ján Tutoky, ktorý sa svojim pôsobením zapísal do histórie našej obce. Preto mu dňa 11.11.2019 bola odhalená pamätná tabuľa.

Obec bola založená podľa zákupného práva usadlíkmi v pol. 14. stor. na majetku panstva Kucín. Prvý Šoltýs sa nazýval Hanus, ktorého tunajší obyvatelia nazývali Hanko a pravdepodobne od jeho mena bol odvodený aj názov obce. V písomných prameňoch sa obec uvádza pod názvami Hannusuagasa prípadne Hankuagasa. Slovenský názov Hankowcze sa objavuje v 16. storočí. Najstaršia písomná správa o Hankovciach je z r. 1377, kedy obec patrila k panstvu Kučín, vlastníkmi ktorého boli vtedy šľachtici z Perína. V portálnom súpise z r. 1427 bola obec patriaca Mikulášovi z Perína zdanená od 30 port, takže sa Hankovce zaradili k väčším obciam na okolí. V 16. storočí obec patrila kráľovi a stala sa súčasťou hradného panstva Šariš. Šľachtici Péchyovci získali obec v 17. storočí a Gorgeyovci boli vlastníkmi v 19. storočí.
Najstaršou známou historickou pečaťou, ktorá sa používala v administratívnej praxi na potvrdzovanie obecných písomnosti je pečať z r. 1787 zachovaná na písomnosti z r. 1787. Kruhopis pečate SIGIL (lum) : HANKOVCE : 1787 od pečatného poľa oddeľuje výrazný perlovec charakteristický pre rukopis rytca zhotovujúceho pečatidlá v r. 1787. V pečatnom poli sú vyobrazené oproti sebe stojací zprava srnec (na hlave sú viditeľné malé parožky) a zľava srna. Jedna z predných nôh je u obidvoch zvieratách pozdvihnutá a mierne skrčená.
Obec Hankovce je významná východoslovenská archeologická lokalita.

Hankovce vošli do svetových dejín odkrytím jednej z pastierskych mohýl nazvaných pyramídami slovenských pastierov z 5. a 6. tisícročia pred n. l. V roku 1995 ju odkryl Dr. Pavol Mačala z košického pracoviska Archeologického ústavu SAV v Nitre. Tieto mohyly vznikli v eneolite, ich poloha je Juhovýchodne od kóty 522. V Hankovciach bola odkrytá pastierska mohyla na najvyššom mieste, navŕšená z kameňa, ktoré museli na ňu privážať odtiaľ, kde bolo, pretože v tomto lesnatom teréne – mieste odpočinku pravdepodobne nejakého hodnostára pastierskeho ľudu, ktorý sem postupne prišiel z Černomoria, sa kameň nikdy nenachádzal.

Veľkosti mohyly nezodpovedalo jej vybavenie – bolo viac ako skromné, bez jediného milodaru, bez nádob, zbraní. Iba drobné štiepané kamienky z dna mohyly. Mohyla v Hankovciach je jednou z takmer dvoch tisíc mohýl tohto typu, ktoré sa v rámci európskeho územia zachovali iba na severovýchodnom Slovensku. Stavali ich pastierske kmene, nositelia kultúry so šnúrovou keramikou, považovaní za najstarších Praindoeuropánov. Mali kruhový pôdorys s priemerom 8 – 12 metrov, dosahovali výšku do štyroch metrov.

Archeológovia odkryli v Hankovciach plášť mohyly a nad úrovňou terénu zachytili jej kamennú konštrukciu. Prekvapujúcou zvláštnosťou je hrob s kamenou stavbou, nájdený v jej zásype, ktorý veľmi silne pripomína megalitické hroby známe z konca doby kamennej zo severnej Európy.
S najväčšou pravdepodobnosťou je starší ako naň navŕšená mohyla. I keď jeho výskum bude pokračovať na budúci rok, už čiastkové výsledky vyvracajú teóriu o neosídlenosti hornatých lokalít severovýchodného Slovenska do príchodu stredovekých kolonizátorov.

Pripomínajú tiež kultúrne kontakty s oblasťou severnej Európy, o čom dosiaľ nie sú na Slovensku nálezy.

Starodávne mohyly (kurhany) v Hankovciach, okres Bardejov

Na severozápad od obce Hankovce, na hrebeni dlhého, dnes už zalesneného pohoria, pozdĺž blatnej cesty, ktorá kedysi viedla do Bardejova sa v malých skupinách alebo samostatne nachádzajú  mohyly, nazývané  kurhany. Patria  do jedného z mnohých pozostatkov dávnej minulosti v Európe no na Slovensku jedinej skupiny tohto druhu, ktoré na Ondavskej vrchovine odhalil a začal skúmať v 40-tych rokoch minulého storočia, nestor slovenskej archeológie , dnes už nebohý prof. Vojtech Budinský – Krička.

Do tohto bádania sa pripojila aj slovensko – poľská expedícia,  ktorá v rokoch 1991-1997 a v roku 2006 pracovala pod vedením Prof. dr. hab. Jana Machnika z Poľskej akadémie vied a dr. Pavla Mačalu zo Slovenskej akadémie vied, po obidvoch stranách Nízkych Beskýd. V rámci tejto aktivity boli overené a odhalené v povodí riek Tople, Ondavy a Laborca mnohé nové mohyly, a tiež iné stopy obyvateľstva v predchádzajúcich storočiach, okrem iného osada neolitických poľnohospodárov, tzv. kultúry bukovo horskej z V. storočia pred Kristom v Kochanovciach, z neskorej doby bronzovej (I./II. storočie pred Kristom) v Oľšavciach a z obdobia rímskeho ( III./IV. storočie nášho letopočtu) v samotných Hankovciach. 

V roku 1994 začali vďaka žičlivej organizačnej pomoci bývalého starostu obce Hankovce dnes už nebohého Tomáša Dvorského a jeho zástupcu Milana Guľu výkopové prieskumy mohýl v Hankovciach, ktoré trvali do roku 1997. Preskúmané boli tri mohyly: Jedna na nižšej juhovýchodnej časti pohoria nazývanej „Noviny“ a dve na jeho vyššej časti, nazývanej „do vrchu“.  Najväčšia z nich, nasýpaná na najvyššom bode celého pohoria ( s  výškou okolo 525m nad morom), dominujúcim nad celým okolím, mala pred začiatkom skúmania priemer okolo 18m v základe a výšku okolo 1,50m. Prvotná jej výška mohla byť až 4m. Pod nasypanou zeminou mohyly sa nachádzala kamenná dlažba v tvare lichobežníka (veľmi poškodená rastúcimi veľkými bukmi) s dĺžkou 17m a šírkou základu okolo 8m. Na jej povrchu a bokoch sa nachádzalo niekoľko krbov, v ktorých sa okrem uhlíkov nachádzali aj črepiny hlinených nádob z čias kultúry šnúrovej keramiky (tiež nazývanej kultúrou bojových sekier), z prvej polovice III. stor. pred Kristom. V strede lichobežníkovej kamennej dlažby, v malej priehlbine bol nájdený predmet z kremeňa, najpravdepodobnejšie ostrie noža alebo hrot kopije, vyrobený z naddnesterského kremeňa. Mohol patriť mužovi, ktorý zomrel a bol pochovaný na tomto mieste, avšak ktorého kosti sa nezachovali.

Táto veľká lichobežníková dlažba bola obklopená šiestimi alebo siedmimi malými špeciálne uloženými zoskupeniami kameňov, na ktorých bolo vidno tiež drevené uhlíky, z jej južnej strany, teda z boku svahu sa tiež nachádzala horizontálna vrstva malých kameňov, ktorá tvorila druh dlažby pri mohyle, pravdepodobne spojeného s vykonávaním nejakých obradov.

Opísaná mohyla tvorí v tomto období jedinečnú stavbu v našich oblastiach. No v iných častiach Európy má isté náprotivky (ekvivalenty), napr. v strednom Nemecku, či v Dánsku, kde sa zachovala tradícia tzv. megalitických hrobov (stavaných z kameňa) zo IV. stor. pred Kristom. Nie je vylúčené, že opisovaná mohyla  nebola len mohylou nasýpanou zo zeminy pre nejakú dôležitú osobu v danom období, ale tiež miestom kultu, pre vykonávanie rôznych obradov. Svedčí o tom aj jeho exponované umiestnenie (na najvyššom bode terénu). Pri tejto mohyle sa nachádza tiež preskúmaná oveľa menšia mohyla rovnakej kultúry. Na jej okraji bol objavený druh pece, ktorá mohla slúžiť na vypaľovanie nádob, potrebných pre tieto obrady, ktorých fragmenty (úlomky) boli nájdené v obidvoch mohylách.

V tretej objavenej mohyle tou istou expedíciou ešte v roku 1994, jedným zo šiestich mohýl objavených v nižšej juhovýchodnej časti pohoria, v lese „Noviny“, pod násypom zeminy bol objavený plytký hrob, v ktorom tak, ako aj v predchádzajúcich mohylách sa nezachovali žiadne ľudské kosti, vzhľadom na podmienky pôdy. Zatiaľ však v rôznych častiach mohyly sa našli dary z hrobov vo forme kamienkových produktov ako sekera, ploský kameň ktorým sa hladilo, úlomky predmetov zo šnúrovej keramiky a stopy pálenísk. Hrob v tejto mohyle bol obklopený dvojitým (miestami trojitým) kruhom jamôk pravdepodobne po žrdiach – možno po konštrukcii v tvare prístrešku a tiež úzkou drážkou pravidelného kruhu, symbolu oddeľujúcim svet mŕtvych od živých (sacrum od profanum). Podobné drážky, či stopy po nejakých konštrukciách zabitých v zemi boli zistené v mnohých mohylách kultúry šnúrovej keramiky na severnej strane Karpát v povodí hornej Visly i Sanu, ale aj v mohyle, objavenej ešte v roku 1991( tou istou slovensko-poľskou expedíciou), pochádzajúcim z III. stor. pred Kristom v Brestove, blízko Humenného, na Laboreckej Výšine.

Mnohé faktory poukazujú teda na to, že skúmané mohyly v Hankovciach a na iných miestach severovýchodného Slovenska, pomenované kedysi prof. V. Budinskym – Kričkom, ako skupina východoslovenských mohýl, boli nasýpané na Vrchovinách v povodí hornej Tople, Ondavy a Laborca, ktoré kedysi  odlesnili roľníci v IV. storočí pred Kristom (v rámci vypaľovania), skupinami pastierskych obyvateľov, ktorí tu prišli pravdepodobne už v III. stor.pred Kristom z oblasti medzi riekami Visla a Dnester.  Prekonávali početné najschodnejšie a najvýhodnejšie rôzne horské sedlá Nízkych Beskýd, pásma pohoria, ktoré dnes už len symbolicky rozdeľuje severovýchodnú časť Slovenska a Malopoľsku časť Poľska.

Vyššie predstavené, veľmi skrátené výsledky spoločných slovensko-poľských archeologických výskumov v  Hankovciach, boli podrobne posúdené a publikované v obsiahlej monografii  „Archeológia a prírodné prostredie Nízkych Beskýd v Karpatoch, časť II. Kurimská Brázda. Práce komisie prahistorie Karpát IV, Krakov (Poľska akadémia umenia 2008) pod red. prof. J. Machnika a tiež, ak ide o iné skúmané stanoviska v severovýchodnej časti Slovenska v Archeology and naturalbackground of theLowerBeskidmountains, Carpathians, part I., Práce komisie prahistorie Karpát II.,Krakov (Poľska akadémia umenia 2001) tiež v red. prof. J. Machnika.

Pri týchto výkopových slovensko-poľských výskumoch  sa v Hankovciach okrem skôr spomenutých  osôb, ktorí viedli expedíciu (prof. Machnik, dr. Mačala) zúčastnili zo slovenskej strany archeológovia: Hanka Mačalová z Košíc, aj obyvatelia obce Hankovce: Katušin Andrej, Adamondy Juraj, Adamondy Andrej, Kmec Ján, Jusko Ján, Baňas Tomáš, Červeňak Andrej, Gdovin-Paľušek Juraj, Dančišák Juraj, Dančišák Vincent, Brehuv Milan, Pyrž Jozef, Kendra František, Havír Ján, Adamondy Milan ml., Roguľa Andrej.

Z poľskej strany archeológovia: Krzystof Tunia, Piotr Wlodarczak, Pawel Jarosz, Andrzej Bronicki, Ewa Sosnowska, Agnieszka i Andrzej Nieźwiadkowie, Radoslaw Czerniak i Piotr Olejarczyk.

Z Ukrajiny: Viera Hupalo z Ľvova a tiež špecialisti prírodných vied: Ján Harčar z Prešova, Tadeusz Gerlach, Leszek Koszyrski i Kazimierz Szczepanek z Krakova.

 Výskumy konzultovali: Stanislav Šiška, Gabriel Nevízánsky, Juraj Pavúk a Václav Furmanek z Nitry, Elena Miroššajova i Ladislav Olexa z Košíc, Gabriel Lukáč z Levoče, Janisz Kruk, Pawel Valde – Novak, Anna Tyniec s Krakova, Jan Gancarski z Krosna, Jerzy Ginalski z Sanoka, Volodymyr Cyhylyk, Roman Hrybovyč, Volodymyr Petyhyrycz i Leonid Mackevyji z Ľvova.

Výpravy zabezpečovali dvaja vodiči Dušan Bomba z Košíc a Julian Wlodek z Krakova.

Vykopávky navštívili farár evanjelickej cirkvi Mgr. Jaroslav Matys z Marhane a farár rímskokatolíckej cirkvi Mgr. Peter Gostič z Hankoviec, eurokomisár Ján Figeľ a Wojwoda z Krosna Piotr Komornikcki s manželkou.

Výskum bol realizovaný s veľkou  ochotou a pomocou obyvateľov obce Hankovce.

 

Krakov 27.10.2018
Prof. dr. hab. Ján Machnik