História

Obec bola založená podľa zákupného práva usadlíkmi v pol. 14. stor. na majetku panstva Kucín. Prvý Šoltýs sa nazýval Hanus, ktorého tunajší obyvatelia nazývali Hanko a pravdepodobne od jeho mena bol odvodený aj názov obce. V písomných prameňoch sa obec uvádza pod názvami Hannusuagasa prípadne Hankuagasa. Slovenský názov Hankowcze sa objavuje v 16. storočí. Najstaršia písomná správa o Hankovciach je z r. 1377, kedy obec patrila k panstvu Kučín, vlastníkmi ktorého boli vtedy šľachtici z Perína. V portálnom súpise z r. 1427 bola obec patriaca Mikulášovi z Perína zdanená od 30 port, takže sa Hankovce zaradili k väčším obciam na okolí. V 16. storočí obec patrila kráľovi a stala sa súčasťou hradného panstva Šariš. Šľachtici Péchyovci získali obec v 17. storočí a Gorgeyovci boli vlastníkmi v 19. storočí.
Najstaršou známou historickou pečaťou, ktorá sa používala v administratívnej praxi na potvrdzovanie obecných písomnosti je pečať z r. 1787 zachovaná na písomnosti z r. 1787. Kruhopis pečate SIGIL (lum) : HANKOVCE : 1787 od pečatného poľa oddeľuje výrazný perlovec charakteristický pre rukopis rytca zhotovujúceho pečatidlá v r. 1787. V pečatnom poli sú vyobrazené oproti sebe stojací zprava srnec (na hlave sú viditeľné malé parožky) a zľava srna. Jedna z predných nôh je u obidvoch zvieratách pozdvihnutá a mierne skrčená.
Obec Hankovce je významná východoslovenská archeologická lokalita.


Hankovce vošli do svetových dejín odkrytím jednej z pastierskych mohýl nazvaných pyramídami slovenských pastierov z 5. a 6. tisícročia pred n. l. V roku 1995 ju odkryl Dr. Pavol Mačala z košického pracoviska Archeologického ústavu SAV v Nitre. Tieto mohyly vznikli v eneolite, ich poloha je Juhovýchodne od kóty 522. V Hankovciach bola odkrytá pastierska mohyla na najvyššom mieste, navŕšená z kameňa, ktoré museli na ňu privážať odtiaľ, kde bolo, pretože v tomto lesnatom teréne - mieste odpočinku pravdepodobne nejakého hodnostára pastierskeho ľudu, ktorý sem postupne prišiel z Černomoria, sa kameň nikdy nenachádzal.

Veľkosti mohyly nezodpovedalo jej vybavenie - bolo viac ako skromné, bez jediného milodaru, bez nádob, zbraní. Iba drobné štiepané kamienky z dna mohyly. Mohyla v Hankovciach je jednou z takmer dvoch tisíc mohýl tohto typu, ktoré sa v rámci európskeho územia zachovali iba na severovýchodnom Slovensku. Stavali ich pastierske kmene, nositelia kultúry so šnúrovou keramikou, považovaní za najstarších Praindoeuropánov. Mali kruhový pôdorys s priemerom 8 - 12 metrov, dosahovali výšku do štyroch metrov.

Archeológovia odkryli v Hankovciach plášť mohyly a nad úrovňou terénu zachytili jej kamennú konštrukciu. Prekvapujúcou zvláštnosťou je hrob s kamenou stavbou, nájdený v jej zásype, ktorý veľmi silne pripomína megalitické hroby známe z konca doby kamennej zo severnej Európy.
S najväčšou pravdepodobnosťou je starší ako naň navŕšená mohyla. I keď jeho výskum bude pokračovať na budúci rok, už čiastkové výsledky vyvracajú teóriu o neosídlenosti hornatých lokalít severovýchodného Slovenska do príchodu stredovekých kolonizátorov.
Pripomínajú tiež kultúrne kontakty s oblasťou severnej Európy, o čom dosiaľ nie sú na Slovensku nálezy.