Farnosť Hankovce - História 

Do 18. st. patrila pod farnosť Korivnica. V r. 1788 jágersky biskup Karol Esterházy zriadil kaplánku v Hankovciach, kde pre potreby kňazov prenajal roľnícky dom. Na kaplánke pôsobili najprv františkáni z Bardejova, potom kňazi z Koprivnici, Kurimy, alebo Hažlina.

V r.1859 košický biskup Ignác Fábry zriadil farnosť Hankovce. Z farnosti Koprivnica pričlenil filiálky Harhaj, Oľšavce a Kochanovce a z farnosti Kurima filiálky Nemcovce a Porúbka. Prvým farárom bol františkán Pius Schichta, a košickým kňazom Karol Antal z Ťahanoviec.

Kostoly

Hankovce – bol tu prvý kostol čisto z dreva z r. 1698 zasvätený sv. Mikulášovi. Po čase začal upadať. Po roku  1800 už ho veriaci nemohli používať. Preto postavili nový, ktorý bol dokončený v r. 1836, ale posvätený v r. 1835. Je zasvätený sv. Martinovi, jeho socha bola vymenená v r. 1948 za obraz. Kostol je v barokklasicistickom štýle, 1 ľod. Na boku je obraz P. Márie z r. 1879, ktorý sa tam nachádza doteraz. Sporadické opravy sa konali v r. 1878, 1891, 1965, 2005 –plynofikácia a omaľovanie kostola, 2007 – nové okná s vytrážami  a dvere.

Harhaj – bol tu najprv drevený kostolík zasvätený sv. Kataríne Alexandrijskej z r. 1682. V r. 1891 zanikol. V r. 1992 bol postavený nový, ktorý bol konsekrovaný 16.5.1992 otcom arcibiskupom Alojzom Tkáčom a zasvätený sv. Jánovi Nepomúckemu.

Nemcovce- je tu kostol zasvätený Sedembolestnej P. Márie, dostavaný v r. 1976. Zo stavbou veriaci začali v r. 1968. Najnovšia oprava bola vykonaná v r. 2006 – omaľovanie kostola zvnútra a uloženie dlažby do svätyne.
Porúbka – tam sa nachádza Dom nádeje, ktorý požívame aj na bohoslužobné účely, teda slúžia sa tam sv. omše.

Rodáci:

Rehoľníci- sr. Goretta, sr. Blažeja, sr. Brigita

Kňazi – Andrej Konc*20.7.1922 Nemcovce, ord 20.5.19621962 mimo pastorácie, 1968 katechéta Bratislava Nové mesto, 1969 katechéta Lieskovec, 1970 kaplán Humenné, 1971 Sečovce, 1972 adm. Zemplínsky Branč, 1990 Kechnec

Ján Švec Bilý, *25.11.1943 Hankovce, ord. 5.6.19661966 kaplán Snina, 1972 adm. Sobrance, 1986 Michalovce, dekan, 1990 farár Hanušovce nad Topľou, 2003 Stropkov, dekan, 2005 sudca Metropolitného tribunáluJán Švec Babov*6.2.1961 Bardejov, ord. 16.6.19851985 kaplán Humenné, 1985 základná vojenská služba, 1987 kaplán Trebišov, 1988 Bardejov, 1989 farár Jenkovce, 1993 Zborov, 2003 Sobrance, vicedekan

Stanislav Stronček, *13.2.1965 Bardejov, ord. 17.6.20002000 kaplán Zborov, 2004 Košice – sv. Alžbety, 1.8.2004 Prešov – Sekčov, 2005 adm Kostoľany nad Hornádom

Jozef Hvišč, *22.3.1970 Bardejov, ord. 18.6.1994 1994 kaplán Dlhé nad Cirochou, 1996 Livingstone, Zambia, 2001 štúdia Rím, 2003 kaplán Košice – Dóm, 2003 odborný asistent na Teologickej fakulte KU, 2004 Kechnec –Seňa, 2008 výp. duchovný Strokpov, 2009 duchovný správca nemocnice Humenné  

Na zasadnutí Kapituly 30. novemra 1963 sa rozhodlo, že Andrej Dranga, ktorého štátna správa uvoľnila z výroby bol disponovaní do Hankoviec.

Andrej Konc, CSsR, sa narodil 20.júla 1922 v Nemcovciach vo farnosti Hankovce. Po skúškach na Štátnej meštianskej škole sa stal výpomocným učiteľom vv Potokoch pri Stropkove a dochádzal do kláštora redemptoristov. V septembri 1942 prišiel do juvenátu v Podolínci a postupne sa pripravoval na kňazstvo. V apríli bol sústredený v Obořišťa v Česku na Králiky. Vystriedal viacero stredísk, až ho 29.10.1956 prepustili z Moravca na slobodu. Pracoval na rozličných pracoviskách, až bol 10.8.1961 zatknutý a v decembri 1961 so skupinou redemptoristov odsúdený na 2 roky. Väznený bol vo Valdiciach, kde mu biskup väzeň Ján Chryzostom Korec, SJ, udelil sviatosť kňazstva. Na amnestiu v máji 1962 bol prepustený na slobodu a pracoval na rozličných pracoviskách. Od 1.11.1969 nastúpil do Lieskovca pomáhať Petrovi Konkoľovi, CSsR, ktorý mal na starosti 6 kostolov. Rok bol kaplánom v Humennom, potom v Sečovciach a v lete 1972 bol menovaný za správcu do Zemplínskeho Branča. Postavil tam novú faru, lebo v starej sa nedalo bývať. Potom bol správcom v Kechneci a Seni. Odtiaľ odišiel za duchovného správcu do rozličných komunít rehoľníčok. V roku 2003 bol u uršulínok v Suchej nad Parnou pri Trnave.     (M. Čižmár: Rehoľný život na území košického arcibiskupstva, Prešov 2004, str. 238-239) 

Henrich Ľudovít Náhlik, OFM, pedagóg, orientalista, biblista, narodil sa v Považskej Bystrici dňa 14.7.1836. V Nižnej Šebastovej pôsobil v r. 1878-1888 ako správca farnosti a bol gvardianom kláštora. V Hankovciach, okr. Bardejov pôsobil ako administrátor v r. 1889-1897. Napísal dve modlitebné knihy Božské Srdce Pána a nepoškvrnené Srdce Panny Márie. Kniha vyšla trikrát v Prešove v r. 1889,1890,1918. Cesta k nebeskému Jeruzalemu, ktorú ukazuje regula III. Rádu sv. Otca Františka. Roku 1889 začal písať do Knihy tretieho rádu sv. Františka v Šebeši. V nej sú zachytené dejiny, príjmy a výdavky. Zomrel dňa 10.2.1897 v Hankovciach.  (M. Čižmár: Rehoľný život na území košického arcibiskupstva, Prešov 2004, str. 133) 

V r. 1691 začal jágerský kanonik a archidiakon Peter Miklóši s vizitáciami. V tej dobe patrili Porúbka a Nemcovce (bez kostolov) pod farskú obec Kučína Hankovce s dreveným kostolíkom sv. Mikuláša) spravoval na spôsob farára plebán z Kurimy. Oľšavce mali v tom čase drevený kostol sv. Martina a boli filiálnou obcou Koprivnice, kde učinkoval luteránsky predikant Ján Luzc.    (P.Sedlák: Kresťanstvo na zemí Košického arcibiskupstva od počiatkov do r. 1804, Prešov 2004, str. 178) 

Podľa teórie Jozefa Kútnika v 10. st. vychádzali benediktíny zo zoborského kláštora nad Nitrou a založili samostatné opátstva. Na území arcidiecézy máme množstvo historických záznamov o miestach erémov, ktoré zanikli, resp. vyvinuli sa v kláštory, ale aj toponymá. U nás zaniknutá obec Remeta spomínaná v r. 1337 pri Harhaji, Remeta v katastri Kochanoviec. (P.Sedlák: Kresťanstvo na zemí Košického arcibiskupstva od počiatkov do r. 1804, Prešov 2004, str. 25)